História Tublatanky

Skupina sa začala formovať na jeseň v roku 1982, kedy Maťo Ďurinda (vl. menom Martin Ďurinda) študent prvého ročníka Farmaceutickej fakulty U.K. sa prostredníctvom kamaráta Temerafa zoznámil vo vinárni Veľkí Františkáni s bubeníkom Jurajom Černým, študentom VŠMU odbor dokumentárna réžia, ktorý vtedy už mal za sebou niekoľko vystúpení so známou zábavovou big beatovou skupinou YPS.

V prvom rozhovore pri vínnych strikoch si padli do oka svojimi názormi na muziku a obdivom k veľkým rockovým velikánom ako  Led Zeppelin, Deep Purple, Thin Lizzy, Nazareth, The Who, Yes, Pink Floyd atď. a povedali si, že založia koncertnú rockovú skupinu - trio, aby museli všetci na pódiu podávať maximálne výkony a nikto sa neulieval. Inšpiráciou boli triá ako Cream, Jimi Hendrix's Experience, Emerson Lake & Palmer, Police ... Zostávalo už len nájsť spievajúceho basového gitaristu s dobrým imidžom. Maťo s Ďurom si chceli čo najskôr spolu zahrať a tak svoju prvú skúšku hrali s basgitaristom a spevákom Mariánom Grexom, šéfom skupiny Demikát u jeho otca v riaditeľni na gymnáziu L. Sáru. J. Černý si ale spomenul, že bol cez víkend na jednej zábave a tam videl dobre spievajúceho vlasatého basového gitaristu a tým bol Pavol Horváth, študent matematicko-fyzikálnej fakulty, ktorý hral so skupinou Mentol. A tak ho išli hľadať do jeho bytu vo štvrti Dúbravka, kde sa s ním dohodli, že to spolu skúsia...

S textárom Martinom Sarvašom vznikla dlhodobá spolupráca. Pred prvým vystúpením vymyslel imidž skupiny oblečenej v slovenských krojoch, ako určitý nadhľad a paródiu na vtedajšie skupiny prevažne oblečené v bielych košeliach s čiernymi kravatami a okuliarmi. Publiku sa tento surrealistický nápad rockovej skupiny s ľudovými krojmi tak zapáčil, že skupina s týmto imidžom vystupovala 10 rokov až do rozpadu tzv. starej zostavy. Sarvaš sa ujal aj postu manažéra, čo skupine prospelo. 30. januára 1983 sa konal festival amatérskych skupín v bratislavskom PKO, ktorý organizoval Richard Müller pod názvom "Mladá Vlna 82", kde Tublatanka dostala príležitosť vystúpiť ako predskokan. Skupina zožala nečakaný úspech a redaktor vydavateľstva OPUS Milan Vašica, ktorý sedel v hľadisku ponúkol neskôr chalanom nahratie prvej veľkej platne. A tak vyšla v pomerne krátkom čase prvá platňa s názvom Tublatanka. Aj napriek tomu, že album bol nahratý v skromných podmienkach v štúdiu, ktoré sa volalo Divadlo Hudby (predtým slúžilo na počúvanie hudby pre verejnosť), kde bol len osemstopý magnetofón a Dolby systém, ktorý sa každú chvílu kazil....., mal raketový štart. Platňa sa predala v náklade okolo 100.000 kusov a Opus ponúkol hneď nahrávanie ďalšej LP. Tak o jeden a pol roka vyšiel album "Skúsime to cez vesmír", ktorého nahrávanie bolo prerušené nečakaným Maťovým povolávacím rozkazom a odchodom na Základnú vojenskú službu do Klatov. Maťo ale nemohol vydržať rok na vojne a netrpezlivo čakal, kedy sa bude môcť vrátiť do štúdia a dokončiť platňu. Podatilo sa mu to po 3. mesiacoch a 24. dňoch, keď sa vrátil domov aj s "modrou knižkou" na ekzém. Skúsime to cez vesmír prekonalo v predajnosti "jednotku" a skupina sa vydala na najväčšie 30-dňové turné, ktoré vtedy zmenežoval Jožo Šebo (teraz manažér J.Kirschner). Na vypredaných koncertoch v amfiteátroch a športových halách skupina získavala široké zázemie svojich fanúšikov. Prvé televízne vystúpenie v relácii Triangel chalani vyhrali 3x po sebe s pesničkou "O nás", ale videoklip k piesni museli pretočiť bez slovenských krojov, ktoré sa nepáčili cenzúre v televízii v spojení s rockovou muzikou.

Až pri tretom albume "Žeravé znamenie osudu" (1988) dostala skupina príležitosť nahrávať v novom digitálnom štúdiu Opusu a predaj tohto titulu sa vyšplhal až na 250.000 kusov a skupina za neho dostala Zlatý erb OPUS-u. V tom čase už Tublatanka úspešne koncertovala po celom Československu a pesnička "Láska drž ma nad hladinou" sa držala niekoľko mesiacov na prvom mieste československej hitparády Formula Pop. V novembri 1988 skupina dostala pozvanie vystupovať vo veľkom programe v Moskve, ktorý sa konal štadióne v Lužnikách kde sa konalo 10 predstavení a na každom bola návštevnosť 14-15 tisíc ľudí. V januári 1989 skupina zahrala koncert vo Viedni v známom klube Metropol, čo bolo vtedy problematické, lebo za socializmu si museli vybaviť devízový prísľub a doložku k vycestovaniu. Po vystúpení v júni 1989 v Prahe na štadióne Rošického, kde sa konal festival rockových skupín, nemecký časopis Heavy Metal napísal veľmi kladnú kritiku na vystúpenie Tublatanky, kde sa v publiku prizeralo vyše 20.000 ľudí. 16. septembra 1989 skupina vystupuje na svojom veľkom koncerte v bratislavskom amfiteátri, ktorý nahrávajú aj kamery a magnetofóny. V novembri 1989, keď vypukla "Nežná revolúcia" v Československu a s ňou spojené prvé demonštrácie proti KSČ a za demokraciu, Maťo poskytol svoju gitarovú aparatúru Marshall a so svojimi 4. reproboxami a 2. zosilňovačmi ozvučil prvé tri dni revolúcie na námestí SNP v Bratislave. Pesnička Pravda víťazí sa stala nepísanou hymnou nežnej revolúcie. Opakovane vyhrávala televíznu pesničkovú súťaž Triangel a na vianočnom trhu sa objavila videokazeta Pravda víťazí zachytávajúca vydarený koncert v bratislavskom amfiteátri, ktorá bola zakrátko vypredaná. V roku 1990 odchádza skupina nahrávať svoj štvrtý album Nebo-peklo-raj do českých Jevan do štúdia L. Štaidla. V Bratislave na pompéznom krste za účasti niekoľkotisícového davu album krstí herec Andy Hryc, ktorý nahovoril aj intro k piesni Démon pomsty. V roku 1991 odohrala Tublatanka koncert v Bulharsku v Sofii na festivale rockových skupín. V roku 1992 vychádza ďalší album Volanie divočiny, kde sa poprvýkrát okrem Sarvašových textov objavili aj texty od Whiskyho (neskôr sk. Slobodná Európa), vtedajšieho Maťovho gitarového technika a kamaráta. V roku 1993 skupina odišla hrať koncert do nemeckého Karlsruhe spolu s ďalšími slovenskými rockovými skupinami. V Tublatanke panuje napätie vo vzťahu Maťa, Pala a zvyškom skupiny. Zakrátko po návrate z Nemecka Palo odchádza zo skupiny. Maťo dlho za neho nemôže najsť rovnocennú náhradu a tak hrá aj na basovú gitaru na albume 16. vianočných kolied v Tublatankovsko-rockovom rúchu s názvom "Poďme bratia do Betlehema", ktorá vychádza na vianočnom trhu a dobre sa predáva. Album pokrstila posledná miss Československa Silvia Lakatošová. V tom čase už bubeník Ďuro Černý úplne prepadol drogám, ktoré skúsil keď mu ich ponúkli kamaráti zo skupiny Slobodná Európa, s ktorou v tom čase okrem Tublatanky tiež hrával.

Ďuro už nezvláda ďalšie koncertovanie a nahrávanie s Tublatankou a odchádza zo skupiny, aby sa podrobil intenzívnej protidrogovej liečbe. Maťo zostal sám a musel sa obzrieť po nových muzikantoch. Dvakrát sa konal konkurz vyhlásený v novinách Nový čas, ale z  vyše 60. muzikantov nevybral nikoho a tak sa poobhliadol po gitaristovi a spevákovi Dodovi Dubánovi, absolventovi práva, ktorý práve opustil svoju skupinu Money Factor a bol voľný a basovom gitaristovi Jurajovi Toporovi (návrhár módnej obuvi), ktorý už vtedy rok robil na koncertoch Tublatanky Maťovi gitarového technika a predtým hral so skupinou If. V auguste 1994 sa skupina zúčastnila piesňovej súťaže v poľskom meste Sopoty s piesňou "Ja sa vrátim". Za bicími nástrojmi sa jednorázovo objavil vtedajší manažér skupiny Dušan Giertl, ktorý menežoval skupinu od konca r. 1993 až do r. 1997. A tak sa sformovala tzv. nová zostava Tublatanky, ktorá sa hneď pustila do príprav nového albumu a naskúšania koncertného repertoáru. V tejto zostave, ku ktorej sa pridal čiastočne vyliečený Ďuro Černý, skupina nahráva nové CD "Znovuzrodenie". Nové CD nevyšlo ako bolo plánované pred Vianocmi 1995, ale takmer 4 mesiace neskór - vo februári. Začiatkom roku 1994 skupina vyhrá konkurz v STV a v marci odchádza reprezentovať Slovensko na veľkolepý festival Veľká Cena Eurovízie do Dublinu v Írsku so skladbou Nekonečná pieseň. V priamom televíznom prenose sleduje festival vyše 300 milónov divákov a skupina sa umiestňuje na 17. mieste z 25. a po príchode na Slovensko sa stretne s negatívnou kritikou v domácej tlači která je nespokojná s umiestnením. Maťo sa v médiách obhajuje tým, že je nemožné presadiť sa poprvýkrát na tomto festivale (t.č. sa konal už 39. ročník) bez dobrého lobby v prospech slovenskej reprezentácie, pretože lobbovanie zohráva dôležitú úlohu vo vzájemnom bodovaní medzi krajinami.

O mesiac neskôr v apríli 1994 skupina koncertuje v  USA na festivale v hlavnom meste Texasu Austine. J. Černý má celý pobyt v USA veľké zdravotné problémy spojené s predchádzajúcim drogovaním a niekoľko týždňov po návrate odchádza zo skupiny. Za bicími nástrojmi ho nahradí Martin Uherčík, ktorý predtým hral v skupinách Dereš, Ex Tip, Isabelle... V roku 1996 Dodo Dubán nahral a vydal svoje sólové CD "Survive the night". Na vianočný trh 1996 vychádza prvé výberové CD "Najväčšie hity No. 1 - Pravda víťazí", ktoré zaznamenáva značný predajný úspech.  Album obsahuje najznámejšie pesničky z prvých troch albumov a ako bonus skladbu "Loď do neznáma". Pôvodným interpretom tejto piesne, ktorú napísal gitarista Peci Uherčík a otextoval Martin Sarvaš, bola formácia „Uherčík, Ďurinda, Griglák, Horváth“ s účasťou Dušana Hájeka (bicie nástroje) a prof. Antona Vranku (gajdy), jej originálny zvukový záznam vznikol ešte v roku 1988. V knihe Bratislavský Ná/Rez si jej autor a producent Peci Uherčík takto spomína na okolnosti jej vzniku: „Šťastím pre mnohých autorov v 80.  rokoch bolo, že sa v Divadle hudby na Nedbalovej ulici v Bratislave dali realizovať tzv. „černoty“, a tak sa vlastne stali vlastníkmi zvukových záznamov svojich skladieb. Nakoniec, na oficiálne zaradenie do dramaturgického plánu Opusu by asi čakali dodnes... Raz som Ferovi Griglákovi zahral u nás v byte, len tak na španielke svoj nápad, takú country pesničku. Fero hneď spozornel, chytil si ten svoj nos a hneď povedal: to musíme urobiť, bude sa to volať Cibuľové pole a musia tam byť škótske gajdy. Tým sa stal jej duchovným otcom. Ja som sa ho opýtal, kto to naspieva, a on že hneď ideme hľadať. Oslovili sme Pala Horvátha a Maťa Ďurindu, oni súhlasili. S ponukou otextovať pesničku súhlasil aj Martin Sarvaš a spravil podľa mňa jeden zo svojich vrcholných textov. Fero mal nejaké čierne termíny v Divadle hudby, prepustil mi ich a išli sme nahrávať. Ja som zo svojich posledných peňazí zaplatil štúdio a režisérov Fedora Freša a Ivana Jombíka. Oslovil som bubenícku legendu, Dušana Hájeka, s ktorým som sa poznal z koncertnej aj štúdiovej spolupráce, ten nahral bicie. Ja som nahral všetky gitarové party. Fero okrem toho, že nahral klávesové nástroje, priviedol do štúdia pána profesora Vranku so škótskymi gajdami a my sme priamo na mieste transponovali časť, kde boli gajdy, ladené v b-dure. Po nahratí gájd a spevov bola  pesnička hotová. Zaujímavé je, že v nej nie je part pre basovú gitaru, aj keď sme špekulovali, či by Fedor dačo nezahral. Ale asi bolo málo času... Mám ju dodnes nahratú na štvrťpalcovom analógovom magnetofónovom páse. Len čo s tou pesničkou? Martin Sarvaš ju ponúkol do rozhlasu a pesnička sa napokon dostala i do relácie Triangel. Musím poďakovať bratom Valentovcom, bohémom od Veľkých Františkánov, že Janko ako kameraman a Martin ako režisér, natočili na 16 mm film videoklip ku tejto pesničke, ktorý bol použitý v relácii Triangel. Pieseň zarezonovala a dostala sa do povedomia. Výsledok je dobrý vďaka všetkým zúčastneným, čiže interpretačnému zoskupeniu Uherčík, Ďurinda, Griglák, Horváth, autorovi textu Martinovi Sarvašovi a samozrejme ostatným muzikantom - Dušan Hájek bicie, gajdy Anton Vranka. Profesionálnu prácu odviedli aj hudobný režisér Fedor Frešo a zvukový majster Ivan Jombík.  Tak nejako sa to podarilo. Bola to dobrá zhoda okolností.“,Ale späť k Tublatanke, ktorá od roku 1997 Od roku 1997 prevažne  začína  hrávať na festivaloch a koncertných pódiach v ČR. Na Slovensku sú v médiach na vrchole dancefloorové skupiny a všade prevládajú diskotéky nad živou hudbou. V apríli 1997 vychádza Maťovi Ďurindovi jeho prvé sólové CD "Perfektný svet" s dvanástimi pesničkami a titulným duetom s Ilonou Csákovou. V roku 1998 vychádza druhý kompilačný album "Najväčšie hity No. 2 - Ja sa vrátim", ktorý má tiež ako predchádzajúca výberovka kvalitný booklet zložený z článkov publikovaných v československých novinách a časopisoch. Album je zložený z najlepších piesní od 4. platne až po rozpad tzv. starej zostavy a na CD sa objavilo aj niekoľko vianočných piesní a ako bonus "Flying to the Universe" a "Tonight", pôvodne plánované na anglickú verziu albumu.

V rokoch 1998-2000 skupina ďalej úspešne koncertuje na veľkých rockových festivaloch ako headliner v Třinci na "Noc plná hvězd", na festivale "Rockový Písek" a na Teplom Vrchu pri Rimavskej Sobote, kde skupina hrá prierez tvorby so všetkých dovtedy vydaných albumov. V auguste 2000 skupina absolvuje prelet cez oceán a vystúpi na prvom československom rockovom festivale v Chicagu spolu s českými skupinami Olympic, Pražský Výběr, ETC, Vlasta Redl, Kamil Střihavka, kde odohrá jeden a pol hodinový veľmi úspešný koncert v open air areáli za Chicagom a urobí niekoľko interview pre emigrantské rádia v USA a pre Českú televíziu, ktorá robila z tohto podujatia dokument. V novembri roku 2001 vychádza dlhoočakávaný sériový album po vyše 5. rokoch s názvom "Pánska jazda", ktorý obsahuje 15 nových piesní. Okrem hudby sa textársky po prvýkrát podieľal aj Maťo, ktorý urobil texty k 10. piesňam na albume. CD pokrstila v bratislavskom Hysteria Pube 3-násobná majsterka sveta vo fitnes Marieta Žigalová. V roku 2002 skupna hrá sériu koncertov k novému albumu, 21. a 22. mája 2002 odohrá dva veľké koncerty, v bratislavskom PKO a na druhý deň aj v Košickom Jumbo Centre aj s veľkou pyrotechnickou šou. Koncerty sa stretávajú s priaznivými ohlasmi u kritiky aj u publika. 28.6.2002 hrá Tublatanka na najväčšom českom rockovom festivale v Třinci ako hlavná hviezda večera. Koncertu sa prizerá vyše 12.000 divákov. Skupina v budúcnosti plánuje ďalšie koncertovanie hlavne na Slovensku a v Českej republike. A pripravuje materiál k vydaniu ďalšieho sériového CD. V roku 2003 oslávi Tublatanka 20. výročie vzniku skupiny a prvého koncertného vystúpenia a tým oslávi svoje 20. narodeniny.